Všetko, čo ste vždy chceli vedieť o toxoplazmóze

Toxoplazma, vedeckým menom Toxoplasma gondii, je veľmi malý parazitický prvok, ktorým je u nás infikovaná asi tretina obyvateľstva. Súčasťou nemeckej kuchyne sa stáva čoraz viac surového mäsa, v dôsledku čoho tam rozšírenie toxoplazmózy stúplo o 5-10 %, pričom vo Francúzsku je prítomná ešte vo väčšej miere. Kto sa raz toxoplazmami nakazí, zostane nakazený po celý život. Osobám s nepoškodeným imunitným systémom však tento parazit príliš neškodí, len sa pomaly množí v niektorých jeho bunkách, ktoré si sám upravil na tzv. tkanivové cysty. Toxoplazma sa pohlavne rozmnožuje v čreve ľubovoľnej mačkovitej šelmy. Jej oocysty sú výkalmi vylučované do prostredia a v pôde pretrvávajú ako infekčné mnoho mesiacov až niekoľko rokov. Oocystami sa môže infikovať ľubovoľný teplokrvný živočích vrátane človeka. Mačka sa nakazí tým, že takéhoto živočícha uloví a zožerie.

Toxoplazmóza (možno sa stretnúť aj s označením toxoplasmosa či toxoplasmóza) je ochorenie vyvolané parazitickým prvokom toxoplazmou. Rozlišujeme niekoľko foriem toxoplazmózy. Akútna toxoplazmóza vypukne 1-3 týždne po nákaze a väčšinou je bez príznakov. Niekedy môže svojimi príznakmi pripomínať bežné vírusové ochorenia. V mnohých prípadoch sa pacientom zväčšia uzliny na krku alebo v oblasti pod čeľusťou. U osôb so závažnými poruchami imunity, napríklad u pacientov s AIDS či po transplantácii orgánov, sa môže aj staršia latentná nákaza reaktivovať a prejsť v smrteľnú mozgovú formu (reaktiváciou latentnej toxoplazmózy omnoho častejšie než ako následok akútnej/čerstvej infekcie). U ostatných osôb akútna nákaza v priebehu niekoľkých mesiacov samovoľne odznie a ochorenie prechádza v tzv. latentnú toxoplazmózu, najbežnejšiu formu toxoplazmózy. Pri nej má človek v krvi IgG protilátky proti toxoplazme (takže sa nemôže znovu nakaziť) a v rôznych orgánoch, napríklad v mozgu, svaloch a v semenníkoch, kľudové formy parazita. Najzradnejšia forma toxoplazmózy je toxoplazmóza kongenitálna (vrodená). Môže k nej dôjsť vtedy, keď sa žena nakazí až v tehotenstve (čo sa stáva pomerne zriedka) a nákaza sa prenesie cez placentu na vyvíjajúci sa plod. V prvom trimestri tehotenstva je pravdepodobnosť prenosu nákazy z čerstvo nakazenej matky na plod asi 15 %, následky však môžu byť veľmi vážne (potrat, narodenie dieťaťa s vážnou vývojovou vadou, vrátane hydrocefálie a mikrocefálie). V prípade, že sa nakazí matka v treťom trimestri tehotenstva, je riziko prenosu nákazy na plod až 70 %, avšak následky toho bývajú menšie, funkčné – typickým príkladom sú zápaly sietnice. Lekári môžu znížiť pravdepodobnosť prenosu nákazy na plod a vážnejšieho poškodenia plodu podávaním liekov proti akútnej toxoplazmóze nakazenej tehotnej žene a nakazenému novorodencovi. Posledná forma nákazy je očná forma – poškodenie sietnice, väčšinou, ale nie výlučne, v dôsledku prekonanej kongenitálnej nákazy. Zápal sietnice sa môže niekoľkokrát opakovať a môže viesť až k oslepnutiu zasiahnutého oka.

V Česku je v súčasnosti asi najčastejším zdrojom nákazy manipulácia s pôdou na záhrade bez použitia ochranných rukavíc a konzumácia surovej nedostatočne umytej koreňovej zeleniny (mrkva, reďkev). Oocysty sa môžu nachádzať aj v pôde, ktorú do domu prinesú na labkách a srsti mačky a psy. V mnohých krajinách je hlavným zdrojom nákazy konzumácia surového či polosurového mäsa. U nás je tento spôsob nákazy vzácny, infekčné totiž býva predovšetkým mäso z domácich chovov a zverina, nie mäso z priemyselných chovov. V takomto prípade sa je možné nakaziť aj manipuláciou s mäsom alebo z akejkoľvek zeleniny krájanej na doske znečistenej od surového mäsa. Tkanivové cysty v mäse ničí 10 minútové zahriatie na aspoň 65°C a niekoľkodenné zamrazenie pri aspoň -180C. Možno i schladzovať dlhodobo na teploty mierne nad nulou. Nákaza sa môže preniesť i transplantáciou nakazených orgánov. Častým zdrojom nákazy v mnohých krajinách býva nekvalitne vyčistená pitná voda, prípadne nepasterizované kozie či ovčie mlieko. Na základe niektorých výsledkov sa zdá, že sa nákaza môže preniesť aj nechráneným pohlavným stykom, to znamená, že nenakazená tehotná žena by sa pre istotu mala v tehotenstve vyhýbať tejto forme sexu.

Veľmi ťažko. Mačka sa nakazí len v prípade, že chodí mimo dom a loví, alebo ak je kŕmená surovým mäsom. Nakaziť sa pritom môže len raz za život, väčšinou na jeho začiatku. Nakazená mačka vylučuje cysty len asi 10 dní. Aby sa stali cysty infekčné, musia najprv na vzduchu po dobu aspoň jedného dňa dozrievať. Ak človek po mačke pravidelne upratuje, nákaza mu zväčša nehrozí. Nie je však vhodné nechať ju pobiehať po jedálenskom stole. Tehotné ženy by sa rovnako mali vyhýbať manipulácii s mačacími výkalmi a radšej všetky intímne kontakty s mačkou, pokiaľ je to možné, obmedziť. Vychádzajúc z niektorých údajov je prenos nákazy možný aj uhryznutím či poškriabaním mačkou. Z toho dôvodu by sa mali tehotné ženy vyhýbať činnostiam, pri ktorých sú takéto zranenia možné.

Akútnu toxoplazmózu je možné liečiť. Samovoľne alebo po jej preliečení prechádza v toxoplazmózu latentnú, ktorú vyliečiť nemožno. Vo väčšine prípadov však akútna toxoplazmóza odznie ešte skôr, než je vôbec diagnostikovaná. Určite je nevyhnutné liečiť akútnu toxoplazmózu u osôb s poškodenou imunitou, napríklad u tých, ktoré sú po transplantácii orgánov a užívajú lieky na potlačenie imunity. Rovnako je nutné liečiť toxoplazmózu u žien, u ktorých došlo k nákaze behom tehotenstva alebo veľmi krátko pred otehotnením. Na toxoplazmózu nezaberajú bežné antibiotiká určené proti baktériám či lieky proti vírusom, musia sa vždy používať špeciálne lieky (spiramycín, v prípade nutnosti a až od 16-18 týždňa tehotenstva, kombinácia sulfadiazínu a pyrimethamínu doplnená o kyselinu folinovú alebo klindamycín s pyrimethamínom).

V súčasnej dobe neexistuje vakcína použiteľná pre ľudí. Rovnako vývoj vakcíny určenej mačkám je ešte len v začiatkoch. Proti toxoplazmóze sa teda zatiaľ (2017) očkovať nedá.

V prípade, že ste žena a plánujete raz otehotnieť, tak určite. Ak žena vie, že je nakazená, a teda že má v krvi protilátky proti toxoplazme, nemusí sa obávať nákazy v priebehu tehotenstva, ani toho, že by jej dieťaťu hrozila kongenitálna toxoplazmóza. Výsledky staršieho vyšetrenia na toxoplazmózu môžu výrazne uľahčiť rozhodovanie lekára, ktorý by u ženy zistil prítomnosť protilátok až v priebehu tehotenstva. Niekedy je totiž ťažké určiť či je žena nakazená dlhodobo, alebo či u nej toxoplazmóza práve prepukla, a teda môže ohroziť jej tehotenstvo. V takomto prípade by mal lekár požiadať o opakované vyšetrenie s odstupom niekoľkých týždňov. V prípade čerstvej nákazy je potrebné lieky nasadiť čo najskôr. Ak sa z vyšetrenia pred otehotnením dozviete, že nie ste nakazená, mala by ste sa v tehotenstve vyhýbať možným zdrojom nákazy a v prípade výskytu podozrivých príznakov (opuchnuté uzliny na krku či v oblasti pod čeľusťou) žiadať o príslušné vyšetrenie na toxoplazmózu. Ženám, ktoré nie sú nakazené, sa odporúča, a v niektorých krajinách i povinne vykonáva, opakované vyšetrenie krvi v tehotenstve. U mužov má vyšetrenie na toxoplazmózu menší význam. Môže im ale napríklad pomôcť pri rozhodovaní, v akej veľkej miere by sa mali vyhýbať možným zdrojom nákazy.

Dlhodobá (doživotná) nákaza toxoplazmou, takzvaná latentná toxoplazmóza, nie je nebezpečná ani v tehotenstve. Nebezpečná je len čerstvá nákaza, ku ktorej došlo až behom tehotenstva alebo tesne pred jeho začiatkom. V takomto prípade hrozí, že sa nákaza prenesie na vyvíjajúci sa plod a spôsobí jeho vážne poškodenie. V prvom trimestri tehotenstva je pravdepodobnosť jej prenosu z čerstvo nakazenej matky na plod asi 15 %, následky však môžu byť veľmi vážne (potrat, narodenie dieťaťa so závažnou vývojovou vadou, vrátane hydrocefálie a mikrocefálie). Ak sa nakazí matka v treťom trimestri tehotenstva, je riziko prenosu nákazy na plod až 70 %, avšak následky toho bývajú menšie, typickým príkladom sú zápaly sietnice. Lekári sú schopní znížiť pravdepodobnosť prenosu nákazy na plod podávaním liekov proti akútnej toxoplazmóze (nie však podávaním bežných antibiotík).

Určite nie. Mačka, ktorá nechodí mimo dom a neloví, a rovnako nie je kŕmená surovým mäsom, sa pravdepodobne nikdy nenakazí a jej chov nepredstavuje pre tehotnú ženu žiadne riziko. Od vlastnej mačky sa totiž človek nakazí len celkom výnimočne. Mačka sa v priebehu života môže nakaziť len jedenkrát, pričom cysty s výkalmi úplne vylúči do 10 dní. Nie je ale vhodné, aby tehotná žena manipulovala s mačacími výkalmi, so zeminou v záhrade, surovým mäsom, alebo aby jej mačka chodila po jedálenskom stole či kuchynskej linke. V dome, v ktorom sa pohybujú mačky a psy, by sa mala v častejších intervaloch umývať podlaha.

V prípade, že ste nakazená dlhšie ako rok, nemáte žiadne podozrivé príznaky (opuchnuté uzliny na krku či v oblasti pod čeľusťou, malátnosť, opakujúcu sa zvýšenú teplotu či bolesti hlavy) a nie ste výrazne imunosuprimovaná, jedná sa takmer určite o latentnú formu toxoplazmózy a môžete bez obáv otehotnieť. Oproti nenakazeným ženám máte dokonca výhodu, lebo vám nehrozí, že sa nakazíte v období tehotenstva, čo by mohlo neskôr ohroziť vaše dieťa. Pokiaľ vám nedávno bola potvrdená akútna toxoplazmóza (napríklad na základe vysokých hladín IgM a IgA protilátok) alebo máte dôvodné podozrenie na akútnu toxoplazmózu, plánované tehotenstvo konzultujte so svojim lekárom a v lepšom prípade aj so špecialistom na infekčné ochorenia.

Určite nie. S najväčšou pravdepodobnosťou máte len latentnú toxoplazmózu, čo znamená, že ste sa nakazila už niekedy dávno, najskôr v detstve, a zo strany toxoplazmózy vášmu dieťaťu nič nehrozí. Ak u vás lekári zistili prepuknutie nákazy toxoplazmou až v období tehotenstva, teda ak máte veľmi vysoké hladiny protilátok, vrátane IgM alebo IgA protilátok, je potrebné, aby vás lekári preventívne liečili, a zároveň pozorne sledovali vývoj vášho plodu. Až v prípade, že by sa preukázal prenos nákazy na vyvíjajúci sa plod, malo by zmysel uvažovať o prerušení tehotenstva.

Je to možné, ale rozhodne nie isté. K určeniu fázy infekcie je potrebné vedieť výsledky aj ostatných laboratórnych ukazovateľov (IgG, IgA, KFR/NIFR, avidita IgG, …) a mnohokrát aj odber opakovať. Výsledky vyšetrenia krvi musí vždy vyhodnotiť skúsený odborník, infektológ či diagnostik, zaoberajúci sa danou problematikou. Veľmi často i on potrebuje vidieť výsledky opakovaného vyšetrenia, aby mohol posúdiť, či hladiny daných protilátok v čase rastú, alebo naopak klesajú. Odporúčam vám kontaktovať doktorku Markétu Geleneky z Infekčnej kliniky pražskej nemocnice Na Bulovce alebo doktora Petra Kodyma z Národného referenčného laboratória pre toxoplazmózu v Prahe.

Upokojte sa, zatiaľ nie. Najprv je nutné potvrdiť to, či infekcia nastala skutočne v priebehu tehotenstva, čo po prvom vyšetrení väčšinou nie je vôbec jasné. Aj v prípade, že sa skutočne jedná o infekciu v tehotenstve, je pravdepodobnosť, že sa nákaza prenesie na plod a poškodí ho, pomerne malá. V prvom trimestri tehotenstva predstavuje len asi 15 %. V treťom trimestri tehotenstva síce táto pravdepodobnosť stúpne asi na 70 %, no nebude stáť za vznikom vývojových vád dieťaťa. Dôvodom na prerušenie tehotenstva sú niektoré vývojové vady dieťaťa, nie samotná toxoplazmóza či len prítomnosť protilátok.

Ani nákaza dieťaťa, najmä ak k nej nedôjde v počiatočných fázach tehotenstva, obvykle nemusí vyústiť v závažnejšie vývojové vady. Dôvodom na prerušenie tehotenstva sú niektoré vývojové vady dieťaťa, nie samotná toxoplazmóza.

Záleží na charaktere poškodenia plodu a napríklad aj na vašej rodinnej situácii. V tomto prípade by ste rozhodne mala dať na odporúčania lekárov – špecialistov.

Vyšetrenie na toxoplazmózu sa robí zo vzorky odobranej krvi a zvládne ho väčšina mikrobiologických alebo parazitologických diagnostických laboratórií. Vyšetrenie môže na základe konkrétneho dôvodu predpísať ktorýkoľvek praktický lekár alebo gynekológ, či infektológ. V prípade, že sa jedná len o dohady pacienta, nemusí mu byť vždy vyhovené. Konkrétnym dôvodom môže byť výskyt klinických príznakov toxoplazmózy, teda najmä opuchnutá uzlina na krku či v oblasti pod čeľusťou sprevádzaná príznakmi podobnými chrípke (hlavne v tehotenstve). Pokiaľ lekár vystaví žiadanku o vyšetrení, hradí náklady zdravotná poisťovňa. Tá môže podľa sadzobníka výkonov účtovať za vyšetrenie v diagnostickom laboratóriu v Česku viac ako 1 000 Kč (50 Euro), súkromné laboratória budú od samoplatcov s určitosťou požadovať minimálne polovicu tejto čiastky. Niekoľkokrát do roka organizuje bezplatné vyšetrenie na toxoplazmózu laboratórium profesora Flegra z pražskej Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Vyšetrenie je primárne určené pre pokusné osoby združené na internetovej stránke Pokusní králíci (pokusnikralici.cz). Záujemcom môžeme po individuálnej dohode zaistiť vyšetrenie na toxoplazmózu v prípade, že nám do laboratória doručia vzorku krvného séra.

Toto vyšetrenie u veľkej väčšiny krvných vzoriek odhalí buď to, že sú sérologicky negatívne, alebo že majú nízke hladiny antitoxoplazmických protilátok zodpovedajúcich latentnej toxoplazmóze. Pokiaľ by výsledky tohto „výskumného“ vyšetrenia nevylúčili napr. toxoplazmózu v akútnej fáze, je ich nutné potvrdiť dôkladným neanonymným „diagnostickým“ vyšetrením v špecializovanom laboratóriu skôr, než budú vyvodené akékoľvek závery. Diagnózu na základe laboratórnych vyšetrení a klinických príznakov následne stanovuje lekár – infektológ.

S veľkou pravdepodobnosťou áno. Malo by byť vo vašom záujme, aby to aj tak ostalo. V malom percente prípadov (asi v 5-9 %) však výsledky nie sú úplne jednoznačné. Navyše u starších osôb môžu byť hladiny protilátok proti toxoplazme natoľko nízke, že testy poskytnú falošne negatívny výsledok. Niekedy pomôže opakovaný odber krvi a nové vyšetrenie, väčšinou ale aj po takomto vyšetrení ostanú výsledky nejednoznačné. Interpretáciu výsledkov testu by malo vždy vykonávať špecializované pracovisko, napríklad Národné referenčné laboratórium pre toxoplazmózu pri Štátnom zdravotnom ústave v Prahe.

Na 99 % ide len o latentnú toxoplazmózu. V tele máte kľudové štádiá parazita a v krvi proti nemu nízke alebo stredné hladiny protilátok triedy IgG. Latentnú toxoplazmózu nie je nutné, ani nie je možné liečiť. Ak máte podozrivo vysoké hladiny protilátok a najmä ak sú medzi nimi aj IgM a IgA protilátky, môžete mať akútnu toxoplazmózu. Pokiaľ ste rizikovým pacientom (znížená funkcia imunitného systému, poškodenie orgánov, tehotenstvo), mal/a by ste sa liečiť. Pochopiteľne, rozhodnutie o tom, či máte akútnu toxoplazmózu a či je vo vašom konkrétnom prípade vhodné nasadiť liečbu, môže učiniť len príslušný odborník. V prípade, že ste práve tehotná a akútna toxoplazmóza sa u vás skutočne potvrdila (potreba vykonania kontrolného vyšetrenia), mali by ste sa liečiť. Pozor, na toxoplazmózu nezaberajú bežné antibiotiká určené proti baktériám či lieky proti vírusom, musia sa vždy používať špeciálne lieky (spiramycín, v prípade nutnosti a až od 16-18 týždňa tehotenstva, kombinácia sulfadiazínu a pyrimethamínu doplnená o kyselinu folinovú alebo klindamycín s pyrimethamínom).

Áno, toxoplazmóza predlžuje reakčné časy (reakcie u nakazených osôb sú jednoducho pomalšie), a tým zvyšuje pravdepodobnosť dopravnej nehody. To platí ako u nakazeného šoféra, tak u nakazeného chodca. Nakazené osoby, hlavne tie s Rh negatívnou krvnou skupinou, by sa mali snažiť šoférovať veľmi opatrne a asi by sa nemali venovať povolaniu profesionálneho šoféra alebo letového dispečera. S dĺžkou nákazy sa reakčné časy postupne zhoršujú, no pravdepodobnosť nehody klesá (nakazený človek si na svoje zhoršené reakčné časy zvyká).

Áno, toxoplazmóza zvyšuje pravdepodobnosť niektorých duševných ochorení ako napríklad schizofrénie, bipolárnej poruchy či obsedantno-kompulzívnej poruchy. Na druhej strane znižuje pravdepodobnosť unipolárnej depresie a fóbie. K prepuknutiu psychiatrického ochorenia však toxoplazmóza sama rozhodne nestačí, sú k nej potrebné aj špecifické genetické predispozície. Pravdepodobnosť, že človek behom života ochorie napríklad na schizofréniu, je u nás najmenej 1 %, u osôb nakazených toxoplazmou je to asi 2,6x viac. Bipolárna porucha je však zhruba 2x častejšia a obsedantno-kompulzívna porucha dokonca až 3x častejšia. Ak ste nakazený/á toxoplazmou a nadobúdate dojem, že dokážete čítať druhým myšlienky alebo máte pocit, že niekto číta tie vaše, prípadne podsúva vám svoje, s veľkou pravdepodobnosťou ste ochorel/a a mal/a by ste vyhľadať odbornú pomoc. Urobte tak bezodkladne, kým o sebe ešte rozhodujete vy, nie napríklad toxoplazma. To samozrejme platí aj vtedy, keď toxoplazmou nakazený/á nie ste. Pamätajte, duševné ochorenia nechodia po horách, ale po ľuďoch a môžu postihnúť každého.

Áno, toxoplazma mení psychiku i správanie nakazených osôb. Nakazené osoby sú nezodpovednejšie a menej spoľahlivé, majú nižšiu tendenciu vyhľadávať nové podnety. Nakazené ženy sú vrúcnejšie a spoločenskejšie, nakazení muži naopak menej spoločenskí a uzavretejší. Nakazení muži sú podozrievavejší, pričom nakazené ženy dôverujú viac. Nakazení muži neradi dodržujú pravidlá a spoločenské normy, nakazené ženy sa zas správajú opačne. Väčšina týchto zmien sa dobou od infekcie prehlbuje. Je však nutné zdôrazniť, že zmeny vyvolané toxoplazmózou sú skôr malé. Rozhodne sa nedá na základe osobnostných charakteristík určiť, či je človek nakazený alebo nenakazený. Avšak v prípade, že by sme vedľa seba mali skupinu 30 nakazených a skupinu 30 nenakazených osôb, bolo by pomocou psychologického dotazníka možné s veľkou pravdepodobnosťou rozhodnúť, ktorá skupina je ktorá.

Výskumy ukázali, že ženy s latentnou toxoplazmózou a vysokými hladinami protilátok, teda tie, ktoré sa nakazili niekedy v priebehu dvoch rokov pred samotným otehotnením, majú dvakrát väčšiu pravdepodobnosť porodiť syna než dcéru. Naopak ženy s nízkymi hladinami protilátok, teda tie, čo sú už nakazené dlhšie, majú o čosi väčšiu šancu, že sa im narodí dcéra než syn. Keďže pohlavie narodeného dieťaťa môže byť ovplyvnené ešte mnohými inými faktormi, nie je možné jednoducho povedať, že by ženy s latentnou toxoplazmózou rodili viac synov.

Osoby s krvnou skupinou Rh plus a Rh mínus majú rovnakú pravdepodobnosť nákazy. Rh negatívne osoby sú však omnoho vnímavejšie na pôsobenie toxoplazmózy. Napríklad k zhoršeniu reakčných časov u nich dochádza prakticky okamžite po nákaze, čo býva aj omnoho výraznejšie v porovnaní s Rh pozitívnymi jedincami. U Rh negatívnych osôb je preto oveľa väčšia pravdepodobnosť, že sa po nákaze stanú účastníkmi dopravnej nehody.

Napríklad v knihe Watch out for Toxo!: The Secret Guide to Practical Science. Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke našej poprednej odborníčky na kongenitálnu toxoplazmózu MUDr. Markéty Geleneky www.toxoplasmoza.cz.

Túto stránku vytvoril a spravuje tím profesora RNDr. Jaroslava Flegra, CSc. z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej. Problematike toxoplazmózy sa venujeme už viac než štvrť storočia. Sme však biológovia, nie lekári. S otázkami týkajúcimi sa terapie a diagnostiky nám preto láskavo pomohli MUDr. Markéta Geleneky, RNDr. MUDr. František Stejskal, Ph.D. a RNDr. Petr Kodym, CSc., ktorým touto cestou za ich rady a pomoc veľmi ďakujeme. Účelom tejto stránky je poskytnúť verejnosti objektívne informácie o zdravotných rizikách spojených s infekciou spôsobenou jedným z našich najpočetnejších parazitov, prvokom toxoplazmou. Cieľom stránky je rovnako vyvrátiť niektoré nepresné či priamo skresľujúce údaje, ktoré sa o toxoplazme a toxoplazmóze objavujú v tlači, či kolujú na internete. Základné znalosti, ktoré by si mal čitateľ (a predovšetkým čitateľka) z tejto stránky odniesť je, že je určite lepšie sa toxoplazmou nenakaziť, ale v prípade, že už nakazení ste, nejedná sa o žiadnu tragédiu – aj preto, že je u nás nakazená najmenej jedna tretina osôb. Ďalej, že hlavným zdrojom nákazy u nás je neumytá koreňová zelenina a pôda na záhrade, nie kontakt s mačkou, a že aj nákaza v tehotenstve obvykle nevedie k poškodeniu plodu, a preto rozhodne nie je sama o sebe dôvodom k umelému prerušeniu tehotenstva.